Odkazovník pre bývalých aj budúcich hudobnotáborníkov Táboroví mecenáši
Ako znel hudobný tábor Ako vyzeral hudobný tábor na fotkách
HUDOBNÝ TÁBOR 2008
Bol obyčajný školský deň. Teda pre nás až tak nie, išli sme na taký „menší
výlet „ zo školy.
Pri Hrone, kde sme si opekali a hrali na gitare, sme spoznali nášho triedneho (
Ďateľ- Edo Mráz ) z inej stránky : hudobnej, zábavnej, takej neučiteľskej. Vtom
nám začal hovoriť o tábore, ktorý je na jeho chate. Mne sa to veľmi páčilo,
dokonca až tak, že som sa hneď rozhodla tam prihlásiť. Išla tam aj moja
spolužiačka Lenka a naj kamoška Alica.
Keď začali prázdniny, netrpezlivo som čakala na tábor. Tá príliš dlhá doba do tábora ma strašne nudila . No vtom to prišlo a 4. august bol tu. Z Levíc nás bral autom Adamov otec. Keď sme tam dorazili a vystúpili z auta, hneď som vedela že sme pri družstve. Chápete „vôňa“ kráv a to sme ešte nevedeli čo nás čaká. : dlhá cesta hore kopcom cez les a ešte s tou mojou veľkou batožinou s ktorou mi museli pomôcť.
Prišli sme na
Ďatlovňu. Môj prvý pohľad bol: nádherné miesto v prírode,
okolo samá zeleň a milí ľudia. Začali sme sa zoznamovať :
Tonka - milá, zlatá žena s detskou tváričkou,
Robin – inteligentný sympaťák,
Ďateľ – môj triedny s veľkým úsmevom na tvári ,
Hanka – strašne zlatá a zábavná žena,
Modok – príjemný a spoločenský človek.
Stručne som opísala prvý dojem z vedúcich, ktorý, keď som ich spoznávala, bol naozaj pravdivý. Hneď prvý deň, keď vedúci odišli nakupovať, sme im spravili prekvapenie s ktorým nám pomohol Robin a za to mu veľmi ďakujeme. Tým prekvapením bolo nacvičenie si Ďatlovej pesničky Koník slncový, ktorú sme im potom predviedl. Veľmi sa potešil a zato sme dostali svoju prvú pólovú notičku. Večer bol úžastný, hrali sme sa hry a ešte via spoznávali. Nastal čas spať, kedy sme sa rozhodli ísť do stanu. Hm, netušili sme, že to dopadne tak ako to dopadlo. Robili sme hluk a o1 hod. sme sa vybrali dovnútra spať, kde sme sa do rána rozprávali.
Na druhý deň nesmela chýbať rozcvička s ktorou sme sa dosť ťažko zoznamovali, veď ja som spala len 3 hodiny. Po rozcvičke nás oboznámili s celodenným programom. Hlavná úloha celého dňa bolo skladanie vlastných textov. Ďateľ nám vysvetlil všetky dôležité veci, čo sa týkali skladania textov. Ja som sa dala dokopy s Alicou. Išli sme na balkón, kde sa dalo veľmi dobre rozmýšlať, však naša pieseň Sloboda hovorí o pocitoch čo sa dajú vidieť z balkóna. Cez utorkový deň nesmeli chýbať hry, bláznenie a vynikajúce jedlá, ktoré nám pripravovala Hanka. Večer sme nezabudli na nové hry a zoznamovanie s nástrojmi. Cez ďalšiu noc som sa už normálne vyspala.
Na ďalší deň nám povedali, že to bude ťažký deň a mali pravdu. Vymýšlanie melódie na text nebolo niečo „len tak“. My sme museli upravovať text s ktorým nám mimochodom pomáhal Ďateľ až 3-krát. Najskôr nás nenapadala žiadna myšlienka, ale potom jedna tu predsa bola, z ktorej sa rozvinula super melódia. Keď sme našu úlohu splnili, dozvedela som sa od Lenky že ma potrebujú na svoju pesničku. Mala som spievať s Adamom Duet o láske. Najskôr si ma Robin preskúšal a potom mi oznámil že takýto hlas tam potrebujú. Išlo nám to super. Po tomto dni sme boli všetci unavení. Večer sme si zaspievali,ale tentokrát už pri táboráku.
Na ďalší deň sme mali zdokonalovať naše piesne. V našej pesničke sa Alica učila hrať na basu a Hanka skúšala doplniť flautu . Išlo to znova super, dokonca tá flauta tam kráásne pristala. Ešte Ďateľ tam doplnil bongo na ktoré hral Adam. Čiže bolo celé zloženie : Paula – gitara, Alica – basgitara, Ja – spev, Adam – bongo a Hanka – flauta. Po našej pesničke som musela utekať za Lenkou a ostatnými, kde som spievala Duet. Po tejto skúške bola pripravená výborná večera a znova nové hry. Dopredu nám povedali že zajtrajší deň bude tiež únavný: posledné skúšky pred nahrávacím dňom. A bolo aj tak, nacvičovali sme, makali sme na hlasoch a ostatné. Neskôr sme sa vybrali všetci na drevo a do sauny kde sme si 4 baby: ja, Tonka, Paula a Alica dobre pokecali. Ešte som zabudla pripomenúť, že za notičky, ktoré sme zbierali úlohami, som si z tajného kufríka vybrala notové ponožky.
Po tomto dni som ani netušila aký bude další deň. Vstávali sme a hneď sme sa dali do práce a tým bolo nahrávanie. Mala som strašnú trému: Čo ak to pokazím? Čo ak to bude zle ? V mojej hlave boli strašné myšlienky, ale naši super vedúci nás povzbudzovali a ani neviem ako, neustále nachádzali v nás skryté schopnosti o ktorých sme ani nevedeli. Ale nakoniec som to celkom dobre zvládla, hoci som to mala prespievať. Nebolo to nič strašné, ako som si myslela. Ďalšia pesnička bola už rýchlo zvládnutá. Po nahrávaní prišla aj generálka pred záverečným koncertom. Ubehlo to rýchlo. Nakoniec prišiel posledný, zaujímavý večer. Vyhrávali sme až do polnoci. Ani potom sme spať nešli, ale sa v izbe rozprávali. Vtom niekto zaklopal na dvere. Aha Robin pridal sa k nášmu pokec krúžku. Asi tak dve hodiny sme rozoberali všetko možné aj nemožné.
Na druhý deň na ráno prišla generálka a po nej sme si podpisovali táborové tričká. Také mottá ako KOT-KOT-KOT-KOT-KOT-KO-DÁK alebo Som mädný ako skôň mám na tričku dodnes. Nastal čas, prichádzali rodičia. Mojich rodičov som zatiaľ zoznamovala s celou Ďatlovňou. Začal sa koncert, ktorý bol úplne skvelý. Keď odznela ocinova veta "Oli, choď si pre veci", tak som utekala do izby kde som sa rozplakala. Vtom prišla Paula a začala ma obijímať. Odniesla som veci dole a zrazu všetci videli že som plakala. Tonka pribehla ku mne, objala ma a povedala mi že na budúci rok sa stretneme znova. So všetkými som sa rozlúčila a nastal môj odchod. Tie úžastné dni v tomto tábore boli pre mňa najšťastnejšími cez tieto prázdniny. Cez cestu dole mi prebiehali ešte všetky tváre : Tonka, Paula, Lenka, Alica, Janka, Robin, Ďateľ, Modok, Hanka, Adam, Oliver, Danko a jeho brat Maťko a ešte Baša, Janka 2, Zuzka a Peťo ktorí prišli o tri dni skôr pred svojím turnusom.
Ale jedno vám poviem : Tento tábor ma veľa naučil a nikdy som sa tak super necítila medzi novými ľuďmi ako v tomto tábore. A nakoniec sa chcem poďakovať vedúcim, že s nami mali toľko trpezlivosti a že nás veľa naučili .
P.S : Dúfam že sa stretneme všetci na budúci rok.
Olívia